Objavila sa vo vašom dome, či byte pleseň alebo o nej ešte len tušíte? Stáva sa totiž pomerne často, že tohoto nevítaného návštevníka ešte na očiach nemáte, ale svoj nevzhľadný život už žije, napr. za nábytkom. Vtedy stačí ísť len za nosom a čoskoro ucítite zatuchlinu a vo vzduchu citeľnú vlhkosť. Táto stopa býva vlastne logická, keďže vznik plesní úzko súvisí s relatívnou vlhkosťou vzduchu. Výskyt plesne ale neznamená len znečistené a nevzhľadné steny alebo nepríjemný zápach. Horšie je niečo iné. Dlhodobý pobyt v takomto priestore môže spôsobiť zdravotné komplikácie akými sú alergie, či astma.

plesneV prvom rade je rozumné odhaliť, ktoré príčiny viedli k tomu, že sa pleseň u vás doma vôbec objavila. Obecne sa plesne zjavia najmä na severných stranách domov, častejšie na nezateplených alebo nekvalitne zateplených fasádach. Ak nie sú dodržané určité podmienky, napr. neprerušované vykurovanie priestorov alebo dodržiavanie stanovenej povrchovej teploty stien v miestnostiach začne ísť do tuhého. Napríklad teplota stien by nemala prekračovať maximálne stanovené hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti.

Tí, čo v otázke výskytu plesní hovoria o prevencii majú pravdu. Obytné budovy treba udržiavať v rovnováhe, najmä pokiaľ ide o spomenutú vlhkosť. Dôležité je tiež efektívne vetranie a vykurovanie. Obľúbené celodenné vetranie dobre známymi ventilačkami, nemá veľký zmysel. Správne by sa malo vetrať pri úplne otvorenom okne, a to v intervale 5 až 15 minút.

Vzdušnú vlhkosť môžeme optimalizovať aj s výdatnou pomocou malých absorpčných prístrojov, ktoré vodnú paru v priestore premieňajú na tekutinu. Tá sa postupne zhromažďuje v zásobníku, ktorý sa dá pohodlne vyliať.

Prospešné je tiež vlhkomer. Na základe nameraných hodnôt môžeme potom v priestore rozmiestniť už spomenuté absorpčné prístroje. Vzdušná vlhkosť sa totiž mení v závislosti na počasí, vonkajších teplotách alebo na fakte, či kúrime alebo nie. A nemýľme sa: mínusom býva aj príliš vysušený okolitý vzduch.

Ak však máme príliš vlhké steny – vytopenie, povodeň, trvalé zatekanie – vtedy treba čo najrýchlejšie siahnuť po elektrickom vysúšači. V opačnom prípade sa plesniam nevyhneme. Teplovzdušné vysúšače pracujú v uzavretej miestnosti a mali by byť umiestnené vo vzdialenosti 70 až 100 cm od steny. Prúd teplého vzduchu nesmie murivo vysušiť rýchlejšie ako okolie, lebo v opačnom prípade hrozí popraskanie steny.

Vysúšač tak treba v miestnosti pravidelne posúvať, čím dosiahneme rovnomerný proces vysušenia stien. Tiež je odporúčaná aj výmena vzduchu v priestore.

Ak budeme diskutovať o stavebných materiáloch, ktoré sa majú použiť ako možná prevencia v boji s plesňami, určite sa vyplatí stávka na sendvičovú konštrukciu stien. Tento typ pracuje s klasickými a konštrukčnými materiálmi v jednom kuse tvárnice, čo je vhodné pre novostaby aj rekonštrukcie. Jeho hlavnou výhodou je schopnosť posunúť hodnoty teplôt rosného bodu. Systém je navrhnutý pre udržiavanie ideálnej mikroklímy v priestore, čím zamedzuje vzniku a množeniu plesní.

Odborníci tiež doporučujú omietky a farby na báze silikónov. Tieto materiály vďaka svojim hydrofóbnym vlastnostiam znižujú namáhanie fasád a stien všadeprítomnou vlhkosťou. Jadrom ochrany sú ich difúzne vlastnosti, ktoré umožňujú ľahšie unikanie vodných pár zo stavebnej konštrukcie. Presná a prospešná regulácia vlhkosti v dome, či byte nie je jednoduchá, ale pri troche snahy ju zvládne každý z nás.

plesneAk ste v boji s plesňou skúsili už takmer všetko a ona ustúpiť nemieni, nastal čas na pomoc odborníkov. Takúto pomocnú ruku vám môže podať práve naša firma A SERVIS LIPKA, s.r.o.

Pri odstraňovaní plesní využívame osvedčené metódy a aplikujeme momentálne najznámejšie a tie najúčinnejšie prostriedky. Na očistenie stien a likvidáciu využívame prostriedok Sanatop. S jeho pomocou si zároveň pripravíme plochu na protiplesňový náter – priemyselný polymér LSG.

LSG je produkt s antimikrobiálnymi účinkami pracujúci na princípe zmeny iontovej rovnováhy v stene bunky daného mikroorganizmu. Funguje to jednoducho. Skúsme si predstaviť balónik naplnený vodou, ktorý špendlíkom prepicheme. Aktívne centrá, ktoré sú pevne naviazané vo vrstve náteru, pôsobia na bunkové steny mikroorganizmov podobne. Už najmenší kontakt bunkovej steny s povrchom ošetreným LSG spôsobuje lokálnu zmenu v koncentrácii dôležitých iontov a vnútrobunkový tlak následne odštartuje roztrhnutie steny bunky. Je teda jasné, že na povrchu fasády alebo steny, ktoré boli ošetrené LSG náterom, nemajú plesne ani iné baktérie žiadnu šancu na prežitie.

Ďalšou výhodou náteru je fakt, že výrazným spôsobom predlžuje životnosť a farebnú stálosť plochy.

Životnosť a účinok LSG sa podľa náročnosti klimatických podmienok pohybuje od 4 do 6 rokov. Z vlastných mnohoročných aj praktických skúseností spoločnosť A SERVIS LIPKA tieto uvádzané čísla rada garantuje.